Horské poistenie

Rakúsky alpský zväz - Österreichischer Alpenverein (ÖEV) založený v roku 1862 je dnes so svojimi 500 000 členmi najväčším horolezeckým združením Rakúska.
Členovia Alpevereinu môžu využívať veľa výhod (mimo iné i celoročné poistenie) a rovnako svojmi členskými príspevkami umožňujú udržovanie jeho viac ako 500 horských chát a starostlivosť o sieť alpských ciest.

Z histórie spolku

V roku 1862 sa konalo vo Viedni v Zelenej sále akadémie vied zakladajúce zhromaždenie Rakúskeho alpského zväzu. Spolok Österreichischer Alpenverein (ÖAV) si dal za cieľ „rozširovať znalosti o Alpách, podporovať lásku k nim a uľahčiť v nich pohyb“.
V roku 1869 založili nemeckí a rakúski horolezci v Mníchove Nemecký alpský spolok (Deutscher Alpenverein - DAV). Pojem „nemecký“ vtedy neznamenal Nemecko, ale nemecky hovoriacu časť Európy a Východné Alpy boli vtedy označované ako „Nemecké Alpy. Nebol organizovaný centrálne, mal samostatné sekcie. Tie spravovali svoje oblasti, v ktorých stavali chaty, budovali chodníky, vzdelávali horských vodcov a starali sa aj o miestne obyvateľstvo.
V roku 1873 tieto dva spolky splynuli a tak vznikol Nemecký a rakúsky alpský zväz „Deutscher und Österreichischer Alpenverein“), ktorý mal predovšetkým stavať chaty, budovať cesty a tiež školiť horských vodcov. 
Do začiatku Prvej svetovej vojny vzniklo takmer 400 sekcií. V tejto dobe bolo na prvom mieste budovanie chát a horských chodníkov. V roku 1914 vlastnil zväz 319 chát s viac ako 8500 lôžkami na spanie.
Mená mnohých chát, ako napr. Berliner Hütte, Prager Hütte pripomínajú ešte dnes sekcie, ktoré ich založili a starali sa o ne. Áno, aj v Prahe bola sekcia Alpenvereinu. Veľká časť prostriedkov prúdila do vydávania publikácií, do výskumu a kultúrnych aktivít. Kartografi spolku tvorili tie najlepšie mapy Východných Álp.

Po roku 1945 bola ďalšia existencia Alpenverein-u súdne presadená na ústavnom súde. Jeho sekcie boli čiastočne uznané, čiastočne sa museli nanovo vytvoriť. Od roku 1951 sa zväz opäť volá „Österreichischer Alpenverein“ (Alpenverein). Nemecké sekcie dostali späť svoje chaty v Rakúsku po podpísaní štátnej zmluvy v roku 1955.

S normalizáciou života po vojne a hospodárskym rozmachom vzrástali aj aktivity a počet členov Alpenverein-u. Zväz mohol ako najväčší vlastník pozemkov presadiť vytvorenie Národného parku Hohe Tauern. Športové dianie v horách sa stalo pestrejším, vznikli nové športové trendy. Najvýznamnejším bol rozvoj športového lezenia.

Následné vzdelávanie funkcionárov sekcií malo pozitívny účinok. Od začiatku deväťdesiatych rokov, aj kvôli novým službám, opäť výrazne stúpa počet členov. Všeobecné nadšenie pre zdravý pohyb v prírode posilnilo význam horského športu, výchovu mládeže, aby mala vzťah k prírode a takisto posilnilo význam chát a ciest. Dnes pracujú spriatelené zväzy DAV a ÖAV a tiež AVS (Alpenverein Južné Tirolsko) na mnohých spoločných projektoch.